Prižmúrime, ale mierne   
 na kraji našich lások   
 plne zamestnaný   
 že Slnko vstáva v energii Pohľadu.      
  
 Buďme poslami bohov   
 my škriatkovia tranzu   
 nositelia hnevu našej doby   
 zmysly prebudené predpokladané.      
  
 Kráčajme po žeravých uhlíkoch neúplnosti   
 my muži a ženy s ťažkými bremenami   
 že aj neočakávané podnecuje 
 keď prídu nerovnováhy dohnať.      
  
 V útrobách tienistej zeme   
 kde veľký oheň pudov   
 naraziť na nejaké žeravé uhlíky svedomia   
 uhasiť ohnisko prázdnych sľubov.      
  
 Opustenie dopravného priestoru   
 básnik poznačený zúrivosťou skúšok, ktorými prešiel   
 magicky premieňa neporiadok   
 starostlivosť o kolektívne dobro.      
  
 Nevysmievajte sa hodnotám   
 a spomienky na svet predtým.      
  
 Nepohŕdajte prácou malých rúk   
 pracujúci v tégliku vzdelávacích prenosov.      
  
 Buďme tkáčmi dňa    
 keď prvý vietor čerstvo pohladí pšenicu.      
  
 Vyhýbajme sa fabrikantom a fajčiarom   
 ťahať prázdne bruchá k biede a utopeniu.     
  
 Buďme na okraji komunity   
 držitelia pochodne bdelosti.      
  
 Buďme pokorní a prítomní   
 Služobníci rastu bytia.      
  
  
 783