Táto stena z tvrdeného piesku rozplývavej svietivosti so zamotanými vráskami skrýva celé mesto a ja som pri jeho nohách tieň bez tela okamžite zaregistrovaný .
Všade okolo mňa pustá krajina žiadna vegetácia holú zem štiepané skaly ploché svetlo .
Nepokojný horizont sfumato od Leonarda da Vinciho sans codicille nič rozpoznateľné nič nevie, ako upokojiťoko d'avant la catastrophe .
som sám bod života okolo bezvetrie nepretržitý chrapľavý dych preč zvuk pochodujúceho davu .
Zver je tu obrovský za mnou a som ako vyhladený pred ňou .
Položí mi ruku na hlavu Už nemám vlasy jeho prsty na mojej tvári a už nemám tvár .
Ožiarené som zničená a predsa stále nažive a ukáž mi to za súmraku kŕmenie zvyškami potravy spadol z hornej časti steny .
Bol som odmietnutý ? Som natrvalo odstránený z mesta ? Neotvoria sa padacie dvere okolo skaly et cet être énigmatique m'enjoindra-t-il de le suivre ? Je le suivrai v bludisku osvetlené svetlom odnikiaľ .
Zrýchľovanie tempa je trébucherai sur les aspérités du sol bojí sa ho stratiť z dohľadu .
dlho dlho dlho prechádzali sme sa pozdĺž obnovených kopcov nepretržite ako vlny dún pour au détour vnímať mesto vyvolených jeho oceľový kryt žiariace na jeho výbežku nad rovinou lemovanou súmrakom . Moja láska ! nezadržiavaj slzy, plakať . " Vieš už bol čas a teraz je tu dieťa, nová bytosť . "
Prichádzajú napätia emocionálne prvky betónový poter rozdrviť pšeničný klas. Prichádzajú napätia nové skutočnosti v dutine vĺn une mousse superbe. Prichádzajú napätia hlboko vnútri hovor viacerými spôsobmi. Prichádzajú napätia počas kolobehov prírody chladný oblak témoigne des migrations. Prichádzajú napätia o obklopení sa priateľmi je len zárodok zlé vládnutie. Prichádzajú napätia keď bariéry srdca cèdent et déversentabsurdnosť a ľahostajnosť. Vítajte tieto napätia že sa konajú tie chaotické kone pochádzajú zo styxu. Natiahneme obrus na sviatočnom stole korunujme skutočné ekonomické nástroje produktívny roj.Buďme knôtom vzájomného stretávania sa v múdrosti buďme účtovnou knihou kontinuity. buďme hovor otvorené oči nemožné sa stalo možným manželstvo našich hlbokých dispozícií. Buďme stopami a svetlom pri dosahovaní našich cieľov primeranú dostupnú kvótu à notre vie quotidienne. 251
Moje telo sa rozpadá ako škvrny svetla vymazanie konca kurzu. Verím v triky nehmotného zostanem. Ja žnem klusové menu orechy , mandle a bobule v lesoch mysle. Vítam úsmevy a pohyblivé pery Robím nežné stretnutia náhrdelník, ktorý je možné vidieť v noci okolo krku. Pokosil som trávu a oheň s pohladením srdca a duše zázrak v prívesku Predčasne upokojujem a kŕmiť supy. Mám obavy z príbuznosti mi spojenie medzi bankami Pozorujem nepredstaviteľné zabudnutie paradoxy a mýty. Môj život je schopnosť veriť vo vyššej bytosti bez toho, aby sa pridal deň. Pred búrlivými myšlienkami Navrhujem radikálne rozvrátenie v jedinej intimite s prenasledovanými. Neexistuje žiadna relevantná správa ktorý sa odvolával na jeho slobodné rozhodnutie pokiaľ bude odmínovač fungovať. Nedeľný trh už nie je otvorený zľavnené stánky medzi stonkami karfiolu zostáva živou vodou očisty. Stránka je otočená opatrne stúpame skoro ráno Slnko brat v snope inštinktov smerom k žiarivému lesku metamorfózy. 250
La lumière en robe de satin fleurs frémissantes consume à petits jets de brume le vertige finissant d'une journée d'automne .
La page tournée reflète au marbre du passé le soucis trop fois béni d'un manquement à l'oubli .
S'émarge le creux des paumes sèches en caresses douces sur le rugueux de l'arbre poitrail découvert éclatée d'une ombrelle convergeant au gré des vents vers l'aube de riz ourlée .
Il est des mésanges à tête charbonnière aux pépiements crépitants sans que se lève la ridelle du char des fêtes de mariage .
Toute romance est perle rare tout sourire aux prises d'un rai de soleil se retire la nuit au cri du crapaud accoucheur .
Menuet de roses éparses s'ébrouent les coquillages de tendres processions aux extases consommées .
Reflux de la mer avant un dernier saut le béton se fissure claquent les veines de verre sous la griffe salée les ferrures gémissent les oyats divaguent ce que racontent les marins aux temps lointains des terre-neuvas morsures d'un froid tenace le vent arrache les arbres les boues emplissent les fossés les barges se soulèvent les bouées volent en gerbes d'écume le long de l'estran les vagues claquent la digue les lisses brinqueballent le sable emplit le moindre trou le ciel se fait tohu-bohu en cette feinte d'estoc les mouettes pirouettent au profond du blockhaus la nausée aux lèvres un cri inouï de silence les heures sont bulles de savon cavalcade effrénée les chevaux caracolent les galets fricassent en surplomb du bastingage corrigeant d'un trait de plume l'œil des souvenances l'ombre se fait surface les creux emplissent de leurs suçons de vase les plate-bandes de la plage naissent brisures de terre les crocs de la bête écarlate en son outrance recroquevillée et mal aimée sale et refoulée rebelle et courroucée exposée aux quatre vents n'étant plus que souffle une charogne la plaie offerte en bordure de bocage aux nervures fossiles roulent les tambours craquent les lucioles sous le talon rempart contre le bitume effondré l'amertume d'alternances noires et blanches en captation de soi la mort dans l'âme .
