
prijať život, byť vedomí, z tejto časti nás samých ktorý sa snaží rásť, posúvať svoje hranice, odpovedať na žiadosť, byť v zhode s tým, čo je, podľa akcií o ktorých nevieme kauzálna zložitosť ale ktoré sa nám v tejto chvíli zdajú správne. horí tak sa zahrievam ; upravené žrebovanie príde potom. Všetko je to o vzdialenosti mimo perspektívy, ktorá jediná vyživuje, perspektívu, ktorá nemusí nutne znamenať pravda, ale kto to kompenzuje, kto odpúšťa, ktorý dodáva energiu, ktorý nás miluje a nesklame. A keby to všetko bolelo neistoty a viedli nás k podstupovaniu rizika bytia zodpovednosť bez toho, aby bola dotknutá čo sa bude diať ! Nastal čas potvrdenej parúzie kde sme si predsa vzali kľúč polia, len nebyť viac v kruhu zvykov a letmý pohľad na excesy systému. S rozumom a dobrou povahou voda tam bola veľa perejí a pády, ktoré nás vzali na druhú stranu seba samého, toto skromné urážanie samého seba, tento vodný mech naplnený vetrom dobrodružstvo. Osud splieta zvláštnosti, ciferník má dychy nežnosti. zastaviť blízko vlčieho prameňa predohru k premýšľaniu o jedle alebo byť zjedený, zvážiť šerosvit návštev s pokojom, byť malý starať sa o jeho hlad rovnako len s jeho potrebou spánku a stretnutia. Dno pokrývala hmla z doliny, prinieslo mrholenie kvapôčky na tvári, do tela vtrhol chlad. Z lesa vyšiel srnček hneď za ním srnka čo ma opäť postavilo na nohy veľký dub pobúril búrky, ktoré sa začali hlavné vetvy ale čí pružná sila sa triasla moje bytie. Obnovil som službu ost. Pán na mňa čakal. Zrejme opäť pršalo žaby. Cesta stúpala. Po kôpke som to vedel sklon by bol nadol, že dedinské námestie by bolo šumiaci farbami a hlasmi, že by sa uvarila ľahká vitalita telá a duše až nech zvonica zvoní dvanástim poludňajšie ťahy. tak odídem, práca začala, v sprievode trollov a od džinov až po bod niet návratu tam, kde sa spája smrť narodenia, do svätyne, kde je všetko upokojuje sa pri jaseni a tilleul. Začiatky oživenia život. 553