Stratil som nôž na stole medzi hriankovačom a gaštanovým džemom, zmiznúťu v uličke zlých chlapcov. Išiel som do lesa zmätený plačúcimi borovicami miazga kvapkajúca do ich rán ako listy gaštanu chrumkanie pod podrážkou vo svojej vlhkej podstielke. Niekoľko ľahkých hmiel na hranici viditeľnosti presunutý proti prúdu sprevádzané hlukom motora popíjať asfalt syčivé dúšky. Veľkosť septt ísť hore kanálom delfíny nás nasledovali bez výstrelu na okraji pobrežia s krištáľovými korálkami. Traja mladí ľudia skákal z vinety na vinetu uložený zvýšený zarovnaný odklonený v skvelej animácii na babičkinom obruse hranostaj biely et rouge du bonnet. Y'aurait pu avoir des oiseaux mais la basse brume étouffait la geste animale moqueur toutefois un geai déchira la ouate de ces lieux d'une stridence ravageuse. Mission accomplie nous bûmes force bon vin la raclette dégorgea ses langues de fromages liquéfiés il y eu de la voix les adultes haussaient le ton les plus jeunes activaient la fourchette les femmes riaient ou dormaient. Mille fleurs poussaient sur le dégorgeoir le fossé rempli de mucus faisait de l'ombre aux primevères l'avancée sagittale de la lune finissait son quart. La maison était de bois de chaleur et de cris les escaliers à la volée déposaient sur le palier les alcôves de vie la cuisine odorante le séjour au feu de cheminée le couchage spacieux l'informatique discrète hudba vždy prítomný horské vybavenie penduillant. Zavládol zosúladený poriadok náhodne distribuované bolo to kruté živý a spolupáchateľe v tomto oslobodení živých síl, mládež sa hrala na vzájomné strašenie, dospelí katapultujú správne slová ako sušené slivky z nádoby, starec písal svoju výzvu aby omrvinky sviatočného náporu živiť sa. Stratil som laguiole a spýtaj sa šikovných škriatkov vychovať to medzi chlebom a vínom von z pece na drevo použitý naposledy upiecť desaťkilového moriaka. štyri plachty a ich odrazy vo vlne pôvodu trepotať sa pri hľadaní vetra zbavenie oblohy nasadenie tu. Milí ľudia z mojej rodiny Rozdal som svoje medaily d'ancien missionnaire dans l'ostensoir des promesses jadis émises entre la lentille et le caillou quand le feu débordant de joie faisait craquer les articulations des anciens dont je deviens le parangon. Mille étoiles scintillèrent nous nous mîmes en marche les neuf planètes autour de notre soleil à émettre cette énergie de tout temps éraflée aux cimaises toiles colorées sous le pinceau des eaux et des forêts ma parentèle ma mie Bélisaire effronté la goule pleine des sucreries de la veille.
474
