Uniká mi a uniká 
tento posledný tieň    
kolaps dôkazov    
na ľubovoľný vybraný predmet.        
 
Vyhovuje mi byť unavený     
pri západe slnka    
so syčiacimi potokmi    
starého oceánu.        
 
A ja nemám nič    
nič iné ako krik mojej drahej    
pod altánkom    
dýchať v noci.        
 
Splynutie času    
so zakrivenými stromami    
zahalený v hmle    
v dutine sivých vĺn.        
 
Milovať s večným maškrtníkom    
knôt života    
že cikády spievajú    
s neuveriteľnou presnosťou.        
 
Ak mám držať    
keby len rubáš    
pri chrámovej bráne    
vezmi ma Pane.        
 
bez úsmevov    
ponúkaným vetrom    
ticho aleje bukov    
odráža poslednú báseň.        
 
Z nekonečna vlečnej oblohy        
stať sa ľudovým únikom    
točenie zadýchané    
na svahu metafor.        
 
Hlasy v diaľke    
v tejto búrke    
kde chudý kôň zomrie    
návrate z misie.        
 
Vráťte sa bez chvály    
k Prvému Zdroju    
zvoniť na zvony    
ručne vyrábané galoše.        
 
Otáčanie úradníkov    
do ich tajomných skrýš    
vo vodnatej hore    
čisté spomienky.        
 
 
655